Interaktívna mapa

interaktívna mapa

 

Stratégia miestneho rozvoja OZ RADOŠINKA 2014-2020

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Partneri

MEB spoločnosť s ručením obmedzenýmOZ LABUŤOZ VrbinaNOVAFENZ s.r.o.Pivnica Radošina, s.r.o.Rotunda JurkoRanč pod Babicou

maľovaná mapa cesty vody - cesty k sebe

Ručne maľovaná mapa OZ Mikroregión RADOŠINKA

naša skupina na facebooku

https://www.facebook.com/pages/OZ-Mikroregi%C3%B3n-RADO%C5%A0INKA/168928289835316

Navigácia

Obsah

Projekt nadnárodnej spolupráce: Cesty vody – cesty k sebe

Dňa 28.01.2013 bola podpísaná Zmluva o poskytnutí NFP č. 0900527 na realizáciu projektu nadnárodnej spolupráce s názvom: Cesty vody – Cesty k sebe. Zámerom projektu spolupráce je realizácia tvorivých umeleckých stretnutí, stáží a workshopov, ktoré podporia  a zveľadia tradičné remeselné a umelecké zručnosti a prispejú k ochrane nehmotného kultúrneho a historického dedičstva. Výstupom z tvorivých stretnutí umelcov a remeselníkov budú umelecké diela a sochy, ktoré sa umiestnia v území MAS, s ohľadom na zachovanie rázu krajiny a tvorbu pridanej hodnoty cez zlepšenie a kultiváciu prostredia a zvýšenie potenciálu územia pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu.

Partneri projektu nadnárodnej spolupráce:

Koordinačná MAS:
Názov: MAS Podlipansko o.p.s.
Sídlo: Třída Jana Švermy 141, 289 11 Pečky
IČO: 27 408 507
Štatutárny orgán: Ing. Markéta Pošíková - ředitelka MAS Podlipansko o. p. s
Kontaktná osoba: Kateřina Hejduková - projektový manažer
Kontaktné údaje : tel./fax/e-mail: +420 725 103 648, kourimsko@podlipansko.cz

Koordinátor MAS Slovensko:
Názov: OZ Mikroregión RADOŠINKA
Sídlo: Zbehy č. 267, 951 42 Zbehy
IČO: 42 113 091
Štatutárny orgán: Mgr. Mária Berecová – predsedníčka OZ
Kontaktná osoba: Ing. Renáta Lelovská – manažérka OZ
Kontaktné údaje : tel./fax/e-mail: +421 911 760 996, manager@radosinka.sk

Projektový partner č. 1:
Názov: MAS Lípa pro venkov o.s.
Sídlo: Zbraslavice 7, 285 21 Zbraslavice
IČO: 27 035 565
Štatutárny orgán: Ondřej Havlovic – předseda sdružení
Kontaktná osoba: Mgr. Radek Tvrdík – manažer sdružení
Kontaktné údaje : tel./fax/e-mail: +420 724 106 051, info@lipaprovenkov.cz

V rámci projektu nadnárodnej spolupráce boli navrhnuté aktivity:

1/ Príprava spoločného stretnutia remeselníkov a umelcov v Čechách „Stáž – cesty k sebe 1 “
2/ „Stáž – cesty k sebe 1“
3/ Komunitné prejednanie návrhov umeleckých diel a sôch so zapojením záujmových organizácií a spolkov
4/ Tvorba diel v MAS Podlipansko
5/ Umelecký workshop 1
6/ Umelecký workshop (cesty k sebe Zbraslavice)
7/ Príprava a realizácie putovnej fotovýstavy na Slovensku, príprava propagačných materiálov k projektu
8/ Príprava mapových podkladov, spracovanie reportáže o projekte
9/ Príprava a realizácia spoločného stretnutia remeselníkov a umelcov na Slovensku „Stáž – cesty k sebe 2“
10/ Tvorba diel v MAS OZ Mikroregión RADOŠINKA
11/ Umelecký workshop 2
12/ Finálne spracovanie propagačných a prezentačných materiálov

V rámci projektu nadnárodnej spolupráce boli realizované nasledovné aktivity:

1. aktivita: Príprava spoločného stretnutia remeselníkov a umelcov v Čechách „Stáž – cesty k sebe 1“

  • zabezpečenie prípravy spoločného stretnutia, aktivizácia umelcov z územia

 

2. aktivita: „Stáž – cesty k sebe 1“

  • stretnutie remeselníkov a umelcov v MAS Podlipansko
  • špecifikácia spôsobu realizácie diel, tvorba návrhov, spracovanie požiadaviek na materiál a technológie
  • prezentácia návrhov spoločného loga

 

3. aktivita: Komunitné prejednanie návrhov umeleckých diel a sôch so zapojením záujmových organizácií a spolkov

  • jednotlivé diela boli v súčinnosti so záujmovými spolkami, organizáciami a združeniami komunitne prejednané na obecných zastupiteľstvách dotknutých obcí

 

4. aktivita: Tvorba diel v MAS Podlipansko

  • realizácia a tvorba diel československých remeselníkov a výtvarníkov v MAS Podlipansko

 

5. aktivita: Umelecký workshop 1

  • stretnutie s verejnosťou, finalizácia diel, prezentácia verejnosti, kultúrno-folkórny festival
  • v rámci realizácie medzinárodného projektu Cesty vody - cesty k seba prebehol v meste Pečky v Českej republike výtvarný workshop a remeselné tvorivé sympózium, počas ktorého výtvarníci a remeselníci okrem iného spoločne vytvorili dlho očakávané hravé prvky pre miestnu základnú školu
  • pozvánka a program

 

6. aktivita: Umelecký workshop (cesty k sebe Zbraslavice)

  • stretnutie s verejnosťou, finalizácia diela a sôch, remeselné tvorivé sympózium, prezentácia verejnosti
  • pozvánka a program

 

7. aktivita: Príprava a realizácia putovnej fotovýstavy na Slovensku, príprava propagačných materiálov k projektu

  • príprava a spracovanie obrazovej prezentácie, návrh propagačných materiálov

 

8. aktivita: Príprava mapových podkladov, spracovanie reportáže o projekte

  • maľovaná mapa s informačnou textovou časťou
  • reportáž RTVS, propagácia projektu v regionálnych printových médiách

 

9. aktivita: Príprava a realizácia spoločného stretnutia remeselníkov a umelcov na Slovensku „Stáž – cesty k sebe 2“

  • stretnutie remeselníkov a umelcov v OZ Mikroregión RADOŠINKA, práca v teréne na vybraných lokalitách, tvorba pracovných skupín, spracovanie návrhov a vízií umeleckých diel
  • špecifikácia pracovných postupov a materiálnych požiadaviek
  • pozvánka a program

 

10. aktivita: Tvorba diel v MAS OZ Mikroregión RADOŠINKA

  • realizácia a tvorba diel československých remeselníkov a výtvarníkov v MAS Podlipansko
  • remeselné tvorivé sympózium

 

11. aktivita: Umelecký workshop 2

  • slávnostné otvorenie umeleckých diel, kultúrno-folklórny program, remeselný jarmok
  • stretnutie s verejnosťou, finalizácia diel a sôch, prezentácia verejnosti
  • pozvánka a program

 

12. aktivita: Finálne spracovanie propagačných a prezentačných materiálov

  • maľovaná mapa, obrazy, kalendár
    mapa_frontmapa_back   kalendar
    obraz_aleksinceobaz_cabobaz_hrubonovoobraz_kapince
    obraz_lukacovceobraz_nove_sady_kotrbal   obraz_cesty_vody

 

Fotodokumentácia aktivít projektu spolupráce: FOTOGALÉRIE
 

Cieľom projektu nadnárodnej spolupráce partnerov MAS OZ Mikroregión RADOŠINKA (SR), MAS Podlipansko o.p.s. (ČR) a MAS Lípa pro venkov z.s. (ČR) bolo zachovanie a zveľadenie tradičných remeselných a umeleckých zručností, ktoré prispievajú k ochrane nehmotného kultúrneho a historického dedičstva. Formou tvorivých umeleckých stretnutí, stáží a workshopov československých umelcov, výtvarníkov a remeselníkov boli navrhnuté  a zrealizované umelecké diela, ktoré sú v územiach MAS umiestnené s ohľadom na zachovanie rázu krajiny, zlepšenie a kultiváciu prostredia, ako aj zvýšenie potenciálu územia pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu.

Umiestnenie diel:

Alekšince:                              „Labyrint pod hladinou“
Čab:                                       „Potok“
Hruboňovo:                           „Šepkajúce vŕby“
Lukáčovce:                            „Rytmická vlna“
Kapince:                                „Ryby“
Nové Sady – Kotrbál:            „Československá vŕba“

Diela Cesty vody – cesty k sebe:

„Labyrint pod hladinou“ – obec Alekšince
Dielo môžeme považovať za jedno z najrozsiahlejších a najkomplexnejších. Prvotnou myšlienkou bola personifikácia vody v spojitosti s potokom Andač. Vzhľadom na rozlohu ponúkaného priestoru sa však prešlo k úvahám o rozľahlejšom diele. Výtvarníci dospeli k zámeru prepojiť trstinu a priľahlé priestranstvo ohraničené vodnými tokmi náučným chodníkom s cestou v rákosí, betónovou ponornou lávkou a hracími prvkami z farebnej keramiky. To všetko s dôrazom na zachovanie geometrie priestoru. Od betónovej lávky sa neskôr upustilo, no vďaka podnetom zo strany obce a základnej školy boli do návrhu zakomponované informačné tabule s náučnou tematikou o miestnej faune a flóre. Zo strany výtvarníkov pribudol vodník na brehu potoka Andač, „scenéria pod hladinou“ a „sedací labyrint“. Časom bude v trstine vytvorená kľukatá „tajomná cesta“ spájajúca „sedací labyrint“ so scenériou „pod hladinou“. V okolitom priestore sa uvažuje o postupnom umiestňovaní herných prvkov pre deti.
Scenéria v podobe, ako ju dnes vidíme je kontextom návrhov viacerých výtvarníkov participujúcich na projekte, pretvorených do súčasného vzhľadu vďaka úsiliu obyvateľov Alekšiniec, pomoci v podobe materiálneho a technického vybavenia zo strany PPC Čab, a. s., a miestnej výtvarníčky Juliany Hadvigovej, ktorá nad celou realizáciou držala ochrannú ruku.

„Potok“ – obec Čab
Súčasťou myšlienkového zámeru krajinnej architektky Martiny Šášikovej bolo vysadiť 8ks Pyrus calleryana ´Chanticleer´ v kruhovej kompozícií, symbolizujúcej ľudský osud. Dynamickú premenlivosť drevín počas roka môžeme prirovnať k dynamike ľudského života. Zároveň výsadba stromov vytvorí zreteľnú stopu v krajine, stáva sa miestom stretu súčasných a dávnych generácií – v nadväznosti na výber lokality poblíž pietneho miesta. Zámerom riešenia mikro lokality s výsadbou drevín je v prvom rade rozvoj emočnej stránky každého obyvateľa obce, vzbudenie záujmu o okolitý svet, objavovanie jeho viditeľnej a utajenej podoby. Výsadba drevín prinesie na jednej strane nekonečnú umeleckú inšpiráciu a estetické zážitky a zároveň sa stáva výrazným ekologickým prvkom v krajine podporujúcim biodiverzitu a zabezpečujúcim trvalo udržateľný rozvoj nielen krajiny, ale aj jej obyvateľstva. Reálne naplnenie uvedených cieľov bude možné vidieť v nasledujúcich aktivitách:
-           hniezdenie vtáctva
-           úkryt užitočného hmyzu
-           farebne premenlivá panoráma v krajine
-           skvalitnenie životného prostredia obce
-           priestor rozjímania a oddychu
-           možnosť praktickej výučby (výtvarná výchova, estetická výchova, prírodopis)
Pridanou hodnotou uvedenej výsadby bude na rozdiel od statického umeleckého diela aj progresívny rozvoj hodnôt, ktoré uvedená výsadba prináša. Vekom porasty nadobudnú múdrosť a ich hodnota sa nevyčísliteľne zvýši.
Zdenek Hůla využil v inštalácii Potok prirodzený pohyb, gestá rastu, ktoré sú obsiahnuté v každej rastline. Rozštiepením kmeňa stromu sa odhalí jeho jedinečné gesto a komentovanie tejto dynamickej plochy priestorovým útvarom vzniknú dve zrkadlové "správy" o čase, raste, plynutí. Použité boli dva kmene javora a jeden mohutný kmeň dubu. Zmenou orientácie pohybu vertikálneho rastu na horizontálne plynutie a uloženie na vápencové kamene do štrkového "riečiska" vzniklo priestorové podobenstvo, metafora toku, potoka. Zvolená lokalita, vznikajúci park rôznych druhov stromov v blízkosti pietneho miesta a v miestach zaniknutého potoka, umocňuje vyznenie objektu. Pomocou gest stromov autor namaľoval priestorový obraz času a priestoru, zotrvania a plynutia, zrodu i zániku.

„Šepkajúce vŕby“ – obec Hruboňovo
O človeku, ktorý nám dokáže načúvať, hovoríme, že je našou vŕbou. Môžeme sa mu zveriť, šepkať mu svoje priania i tajnosti. Môžeme čakať, či nám odpovie.
Vŕba rozprávková je zase veľmi stará a dutá. O živote už niečo vie a tak je múdra možno práve ako sova, ktorá si v nej často hľadá úkryt. Vnútorný priestor takého stromu zaváňa nielen tlejúcim drevom, ale aj tajomstvom.
Používame pojem "hlavatá vŕba", čo je strom, ktorý ľudia po roky znova a znova zrezávali. Živá energia stromu stelesnená prútmi však každý rok znova tryská z jej krivolakej "hlavy". Takých majestátnych vŕb sú v Hruboňove celé stromoradia. Výtvarník Lukáš Gavlovský navrhol využiť silné konáre z úpravy ich korún na vytvorenie trojice zelenajúcich sa objektov, ktoré by slúžili predovšetkým k detským hrám. Vo všetkých troch stanovištiach by ústil pod zemou prepojený zvukovod. Stavby z dlhých odborne pestovaných vŕbových prútov sú dnes už rozšírené. Zámerom umeleckého rezbára bolo recyklovať miestny materiál a materiál z Nových Sadov, časť Kotrbál.
Najrozsiahlejším z trojice objektov je „hniezdo“ v tvare prstenca s priemerom 6 metrov. Koly rôznych dĺžok sú pod rôznymi uhlami prepletené a na niektorých miestach ešte vzájomne zviazané obyčajným prírodným povrazom. Pomocné kotvenie za dva-tri roky zotlie, ale to už bude drevo dostatočne zakorenené. Vnútorné priestranstvo „hniezda“ aj jeho vonkajší lem je pokrytý 20 cm hrubou vrstvou štrku uloženou na geotextílii.
„Špirálový domček“ je drobná stavbička zámerne navrhnutá ako hranatý útvar zostavený z oblého organického materiálu. Koly sú kotvené rovnako ako u „hniezda“ a vytvárajú zvislú palisádu. Pôdorys „špirálového domčeka“ je rovnako ako „hniezdo“ vystlaný štrkom. Vo vnútri je umiestnených niekoľko rôzne silných klátov na sedenie, ktoré možno ľahko premiestniť.
Stanovište „vŕba“ je kovový zvukovod pevne kotvený v zemi, ktorý by mal v ideálnom prípade postupne zarastať do organického materiálu. Do „vŕby“ bude možné skutočne hovoriť a hlasy sa z nej budú ozývať na zvyšných stanovištiach.
Nové zelené zákutia ocenia predovšetkým deti. Pri svojich hrách sa vydajú za hranice bežného detského ihriska. Nájdu tu nové skrýše, miesta k obliehaniu i bráneniu, na preliezanie i šplhanie.
Vŕbové diela sú vegetačné prvky, preto nespadajú do kategórie herných prvkov, ktoré je povinnosť certifikovať. Jedná sa o veľmi zaujímavý experiment spojený s pozorovaním rastu stromov. Na realizácii umeleckého diela sa podieľali remeselníci a výtvarníci z oboch národov.

„Rytmická vlna“ – obec Lukáčovce
vychádza z návrhu miestnej scénografky Soni Mrázovej. Na realizácii sa okrem spomínanej autorky návrhu podieľali: rezbár Martin Holub a kováč Leo Pivoňka z MAS Podlipansko a keramikárka Viera Fuseková z obce Lukáčovce. Situovanie umeleckého diela v centre obce pod bohato rozvetveným orechom predurčuje viacúčelové využitie. Po vizuálnej stránke možno pozorovať, že dielo pozostávajúce z rôznych komponentov je stretom viacerých výtvarníkov. Najvyššie prvky z kovu slúžia ako stojan na bicykle, nižšie komponenty z „mäkko“ opracovaného dubového dreva predstavujú lavičku na sedenie, najnižšie komponenty z keramiky sa postupne strácajú smerom k neďalekému vodnému toku Blatina. Ako uvádza autorka návrhu „Rytmická vlna sa dá chápať ako vlna vody, ale aj hudobná skladba na tému voda“.

„Ryby“ – obec Kapince
V prvej písomnej zmienke o obci Kapince z roku 1261 sú Dolné Kapince spomínané ako rybárska osada, kde rybolov umožňovali rozlievajúce sa vody potoka Radošinka. S lovom rýb sa spájajú aj Horné Kapince. Na pečati obce z roku 1781 boli umiestnené dve protichodne ležiace ryby, čo pravdepodobne súvisí s rybníkom na Stoličnom potoku (dnešný Trhovištský potok), ktorý sa v tomto období neďaleko obce nachádzal. Jeho poloha je tiež zachytená na mape I. vojenského mapovania Uhorska.
Keďže rybolov bol v minulosti s obcou často spájaný, pre myšlienku stvárniť časť histórie Kapiniec v podobe umeleckého diela sa nadchli aj výtvarníci a remeselníci participujúci na projekte Cesty vody – cesty k sebe. Výsledná drevorezba „ryby“ umiestnená v areáli Obecného úradu zobrazuje hojnosť rýb vo vodách Radošinky z pohľadu rezbára Romana Reža z obce Jelšovce.

„Československá vŕba“ – obec Nové Sady, časť Kotrbál
Na určenej lokalite Nové Sady – Kotrbál rastie medzi cestou a potokom päť starých vŕb. Niekto ich tu pred dávnymi rokmi zasadil do kruhu. Je pravdepodobné, že to malo nejaký pragmatický účel, alebo duchovný význam spojený s miestom. Ostatné vŕby v okolí totiž rozprestierajú svoje koruny nepravidelne v línii potoka.
Terajšia geometrie rozmiestnenia stromov v kruhu napovedá, že tu jedna vŕba chýba. Hrot šesťuholníka v blízkosti potoka je prázdny. Pôsobí, ako by aj tu pred rokmi stával strom.
Výtvarníci a remeselníci pod vedením autora myšlienky výtvarníka Lukáša Gavlovského prišli s nápadom tento strom opäť vysadiť. Partneri z Čiech priniesli prúty zo svojho kraja, z povodia riečky Výrovky. Pridali sa k nim vŕbové prúty z Nových Sadov a vytvoril sa prepletenec na mieste chýbajúceho stromu. Pre lepšiu súdržnosť boli prúty vzájomne zviazané prírodným špagátom, ktorý časom zotlie.
Ak k tomu budú okolnosti naklonené a nájde sa v mieste navyše niekto, kto o strom prevezme starostlivosť, prúty čoskoro zakorenia, a obrastú ratolesťami. Časom sa spoja v jediný kmeň zrastený z dreva, vody, prírodnej a ľudskej energie dvoch vzdialených miest. Nie každé drevo je schopné takto zrásť, ale vŕba to iste dokáže.
Idea síce pôsobí trochu ako rozprávka z doby národného obrodenia, občas však treba vstúpiť do rozprávkových príbehov už len preto, že mávajú dobré konce.
Súčasťou diela je sedenie v tvare spoločného loga projektu nadnárodnej spolupráce Cesty vody – cesty k sebe, ktoré určite využijú miestni obyvatelia k stretávaniu a prípadní návštevníci k oddychu a načerpaniu síl pri cestách okolitou krajinou.